(asi 400 mil. prívržencov) Budhizmus založil v 5. storočí pred n.l. Gautama Budha, žil okolo roku 563-479 pred Kristom v nepálskom predhorí Himalájí. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, v dospelosti však zanechal blahobyt a „odišiel z domova do ,,sveta“ „za pravdou“. Budhizmus pôvodne vzišiel z hinduizmu.
Budha hľadal odpoveď na bôľ, utr
penie. Prerušenie kolobehu utrpení videl v rozplynutí sa v ničote - nirváne. Vykúpenie z kolobehu karmy znamená pre budhistov vstup do nirvány. Tvrdia, že samota duše nie je večná, je to len predstava, tak, ako aj ostatné veci sveta. Pretože ten, kto tak jednoznačne podlieha zmene a ničeniu, nemôže byť dôležitý pre poznanie pravdy, ktorá pretrvá . Centrom budhistov je Tibet.
Základ budhizmu dodnes tvorí predstava, že jedinou formou každého bytia je utrpenie. Budha a budhizmus jednoznačne odmietali kastový systém. Centum budhistického učenia je predstava opätovných narodení človeka – reinkarnácia, zakaždým v nových existenciách, v ktorých sa ľudské utrpenie stále opakuje.
Vodcom budhistov je dalajláma.Mnísi prijatí do mníšskych komunít sa musia vzdať všetkého, príbuzných, aj manželiek a živiť sa len almužnou. V rámci budhistického učenia vznikol smer, ktorý sa nazýva Zen – budhizmus. Zen vznikol v Číne v 6. storočí n.l. a v 12. storočí sa rozšíril i do Japonska. Toto učenie vychádzalo z tradície indickej jógy. Jeho prívrženci sa pokúšali meditáciou a morálnou disciplínou dosiahnuť osvietenie. Vyučovanie prostredníctvom majstra - guru sa hodnotilo vyššie ako čítanie svätých spisov.
Päť Tibeťanov. Sú to cielené telesné a duchovné cvičenia, ktoré pomáhajú nabrať energiu. Medzi najvýznamnejší budhistický sviatok patrí bon macuri.
